Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie. Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela. Ostatné sviatosti a všetky cirkevné diela apoštolátu totiž súvisia s najsvätejšou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. (Kán. 897)
Veriaci majú mať najsvätejšiu Eucharistiu v najväčšej úcte tým, že sa aktívne zúčastňujú na slávení najsvätejšej obety, s najväčšou nábožnosťou a často prijímajú túto sviatosť a uctievajú ju s najhlbšou poklonou; pri objasňovaní náuky o tejto sviatosti duchovní pastieri majú veriacich o tejto povinnosti horlivo poúčať. (Kán. 898)
Riadnym vysluhovateľom svätého prijímania je biskup, presbyter a diakon. (Kán. 910 §1)
Mimoriadný vysluhovateľ svätého prijímania
Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku služobníkov môžu aj laici, hoci nie sú lektori ani akolyti, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie podľa predpisov práva. (Kán. 230 §3)
Ako už zo samotného názvu vyplýva (minister extraordinarius), mimoriadný rozdavateľ eucharistie môže vykonávať túto službu len v mimoriadnom prípade a len ak je sám v stave posväcujúcej milosti. Mimoriadné prípady rozdávania eucharistie určí správca farnosti, tedá určí, kedy je vhodné, aby túto službu vykonávali laici.
Mimoriadný rozdavateľ eucharistie je akolyta alebo laik, ktorý ma povolenie miestného ordinára. Povolenie môže byť:
- ad actum – na dané liturgické slávenie
- ad tempus – na určitý čas (väčšinou na 1 rok)
- in modo stabili – natrvalo
Každý veriaci môže do dňa prijať eucharistiu 2 krát:
- Prvýkrát – stačí sa zúčastniť tzv. obradu prijímania
- Druhýkrát – musí sa zúčastníť celej sv. omše